Rozlúčka
Niektorí ľudia odídu nečakane, niektorí sa na svoj odchod z tohto sveta pripravujú toľko, až zabudnú, že vôbec žijú, niektorí si naopak užijú aj posledný krajec chleba.
Z nášho zariadenia odišiel človek, po ktorom zostalo zvláštne smutno. Každý jeden zanechá nejaký pocit, ale smutno je zväčša za ľudmi, ktorých má niekto rád. Na prvý pohľad neimponoval ničím výnimočným, tak ani neviem, odkiaľ pramení ten smútok. Zaiste, nepatril medzi najstarších, bol v zariadení už nejaký ten rok a odišiel nečakane, tak ten zvláštny pocit je už vzhľadom na to opodstatnený. Myslím si však, že je to aj o niečom inom. Jeho životný príbeh je pre nás mementom. Spravil v živote veľa chýb... Kto z nás ich nerobí? U neho malo veľa zo životných omylov nezvratný charakter a takým smerom sa aj jeho život uberal. Snáď mu bude odpustené tými, ktorých sa to najviac dotýkalo. Jeho posledné roky, je však možné cez nálepky diagnóz a trápenia považovať za nápravu, za odpustkový azyl, za čas pokánia. Budeme mať aj my tento čas?
Vážený pán, ešte dlho Vás budeme vidieť na izbe, ktorá patrila Vám, tak ako budeme čakať, že otvoríte dvere a vypýtate si cigarety. Dávajte na nás zhora pozor!
